Dnes je pomerne teplá noc. Dokonca aj tu za bránami vaznice, za jej chladnými múrmi. Vačšina osadenstva už spí. Dnes má nad nočným pokojom dohliadať mladá policajtka Skarlet. Jej výslužky na košeli neznačia príliš vysokú hodnosť. Košelu má zapravenú v sukni ktorá je upevnená opaskom. Sukňa jej siaha až pod kolená, na jej nohách sa nachádzajú služobné lodičky. Červenú kravatu má jemne povolenú, ale len tak ako jej dovoluje predpis. Svoje mandarinkové vlasy má upnuté v cope. Nie je to na pohlad ten typ ktorému by ste zverili strážiť niečo cenné alebo nebezpečné. Vyzerá skôr ako mladá ovečka. Jej neisté kroky a klopkanie opatkov sa ozývajú chodbami.

Cely sú plné odsúdených žien. Sú tu rôzne. Od tých ktoré tu sedia neprávom, až po tie ktoré tú majú vačšiu moc ako dozorcovia. Medzi ne patrí aj Andrea ktorú prezývajú Grófka. Je chladná a nebojí sa nikoho a ničoho. Je to nekorunovaná kráľovná veznice. Táto noc je však iná ako ostatné. Grófka už dlho plánovala a premýšlala ako sa zbaviť mladej policajtky Skarlet. Zatiaľ k tomu nemala príležitosť ale vie že dnes je ten deň. Skarlet ju má totiž dnes odprevadiť na samotku. Grófka si pokojne čaká a počúva blížiace sa klopkanie.

Skarlet je nervózna. Vie akú pozíciu má grófka vo veznici ale netuší že Grófka si na ňu robí už dlhú dobu chute. Len čo Skarlet príde k cele Grófka zpozornie. „Dobrý večer“ zaželá poslušne Skarlet. „Noc“ usmeje sa Grófka. „Môžem si vziať tento vak? Je tam len pár vecí z cely“ drzo sa spýta Grófka. Skarlet vie že je to proti predpisom ale nechce nikoho zbytočne dráždiť a tak jej poslušne prikívne. Spolu kráčajú k samotke. V cely je takmer úplna tma, svetlo môže byť rozsvietené len z vonkajšej strany dverý. Grófka pevne zviera peste a hladí na Skarlet. Blížia sa k samotke pri ktorej obe zastanú. „Smiem sa spýtať čo je v tom vaku?“ roztraseno povie Skarlet. Dvere do samotky sú otvorené a Grófka vidí že nikde nikoho, len oproti nej vystrašená policajtka. V sekunde ju schmatne oboma rukami za golier košele a kravatu do samotky. Drží ju na zemi, jednou rukou ústa a druhú ruku má na jej brušku. „Pssst a všetko bude v poriadku“. Skarlet hladí vystrašenými očami na Grófku ktorá jej do uška šepká že sa nemá hýbať a ani kričať. Z vaku vyťahuje Grófka najskôr náhubok ktorý jej nasadí. Ďalej pevný povraz, obviaže ju ním okolo od ramien až po členky, pričom ruky má Skarlet pri tele.

Grófka si jemne pričuchne k jej golieriku a kravate. „Sladká to vôňa“ povzdychne si. Skarlet si prehodí cez rameno a vracia sa s ňou naspať do svojej cely. Nikto si nič nevšimol. Skarlet ju prosí očami o zlutovanie. Ani jej tiché skučanie jej nepomáha a cíti ako ju reže na tele pevný povraz. Len čo sú v cele hodí grófka policajtku na posteľ o ktorú ju znova priviaže povrazom. Ústa jej oblepí pre istotu ešte pevnou páskou. Skarlet premýšla čo bude ďalej no snaží sa radšej nemyslieť. Grófka vytiahne prierko na šteklenie a policajtke dá dolu jej lodičky. „štigly štigly“ usmeje sa Grófka. Skarlet sa pri zviechaní pri šteklení viac zraňuje o pevné povrazy. Dnešná noc bude dlhá,ešte totiž len začala smeje sa Grófka a z košele strhne policajtke Skarlet jej výslužky. Dobrú noc.

autor Tato adresa je chráněna proti spamování, pro její zobrazení potřebujete mít Java scripty povoleny